Áno, áno.. prvý chlap v mojom živote, ktorý mi dal aj prvú pusu.. Vlastne on ma aj doteraz tak svojsky pusinkuje ;)

Môj havo je už vlastne taký psí dedko, narodil sa v máji roku 1996, čiže o pár mesiacov oslávi krásne 13.narodeniny. Hoci už bude mať 91 rokov, je stále veľmi vitálny a tými svojimi kratučkými nožičkami dokáže riadne rýchlo utekať a niekedy mám pocit, že je na baterky, keďže celú našu prechádzku prebeží.. Hmm čiže je to skôr "prebežka"..

Hoci som bola ešte malý štupeľ, keď sme si ho zaobstarali, no aj napriek tomu si pamätám, ako hrýzol naše topánky a rozvlačoval ich po celom dvore. Naše topánky mu našťastie časom prestali chutiť..

A ako malý štupeľ som mu aj vymýšľala meno. V tej dobe chodieval v televízii seriál o sučke nemeckého ovčiaka menom Kelly a mne sa to meno v 4-5 rokoch veľmo páčilo a keďže nie som žiadny sexista, pomenovala som tak aj svojho psíka. Ale Kelly je chlap jak hora!

Je to kríženec jazvečíka a he to taký malý provokatér a svoje územie si riadne chráni. Žiaľ už na to doplatil aj jeden yorkshirák, ktorý skončil s pohryzenou prdelou.. Ale aby ste si zas nemysleli, že môj havo si začína len do menších a slabších, tak vám poviem, že už vyštekával aj do takého hava, čo mi bol po pás. Proste malý provokatér.. Nezaprie ani svoje lovecké schopnosti, keďže v ňom prúdi aj krv jazvečíka. Jeho obeťami boli už vselijaké zvieratá, od myší, cez potkany, žaby až po mačiatko a sliepky. Svoje úlovky nám vždy pekne doniesol pred dvere alebo sliepočky nám chcel zahrabať na dvore.. Ďakujeme, Kellušo ;)

Hoci bol provokatér, nikdy kvôli svojej povahe nedostal na čumák od iného hava.. Až minulý piatok (t.j. 9.1.2009) s ním "pozametal" susedov pes, ktorý sa k nám prehrabal popod plot. Takže momentálne je môj havo riadny fešák, lebo nosí golierik.. A práve tento golierik ma inšpiroval k napísaniu tohto veľdiela (chachacha). Občas započujem z chodby búchanie, keď narazí svojou veľkou hlavou do steny alebo nejakého predmetu. Vonku si tam pekne naberá sneh, keď sa snaží oňuchať zem..Proste je to trúba po mne, ale aj tak je pri tom strašne zlatý :) No je na nás kvôli tomu aj urazený, chudákovi sa mu zle papá, ale keď mu chcem pomôcť, aby sa mohol lepšie nažrať, tak sa len urazene otočí a radšej s tým bojuje sám..

Zo zranenia sa už dostáva, mal zranenú ľavú zadnú packu, ale tú mal asi len narazenú. Má pomliaždené bruško a je uhryznutý pod ľavou prednou labkou. Kvôli abscesu pod touto nešťastnou labkou si u veterinára veľa vytrpel :/ Našťastie je to silný chlap a zo zranení sa rýchlo dostáva a využíva to, že konečne môže spať u nás doma.. Mimochodom, musím ho aj pochváliť  za to, že sa pekne sám naučil to, že vnútri nám nemá špiniť a vie sa aj vypýtať von :) Na 13 ročného psa je šikovný, no nie?:)

Prežil  si už pár zranení a vtedy som umierala s ním. Aj keď mal narazenú labku a aj po tomto nešťastnom stretnutí sa tváril, že umiera. Sotva sa hýbal a ani žrať poriadne nechcel, no vždy o pár dní už pobehoval.. Okrem tohto mal už aj bronchitídu.. Raz aj chrčal a z papule mu tiekla krv, vtedy som sa veľmi bála, ale nakoniec to bola len zaseknutá palička na podnebí.. Trúba, v zime nám obhrýzal ostrihané maliny..

Inak je to dosť neposlušný pes, ale to nie je jeho chyba. Nikto ho nevycvičil, čo ma teraz dosť mrzí. Aspoň pred rodičmi má rešpekt a keď sa mu chce, tak poslúchne aj mňa :P 

Je už staručký, aj jeho povaha sa trošku zmenila, no aj tak  pre mňa ostane  tým najlepším psíkom na svete..